Daniela Horniaková

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je miestom, kde profesne pôsobím už siedmy rok. V minulom roku sa stala aj mojou druhou alma mater, nakoľko som sa stala aj študentkou jednej z jej fakúlt, a keď som dostala možnosť reprezentovať ju na medzinárodnom veľtrhu „Vzdelávanie a kariéra“ v dňoch 7. – 9.11.2013 v Moskve, neváhala som ani chvíľu.

Začnem tým, že Moskva je nádherná. Samotné Červené námestie je skvostom, obklopeným architektonickými zázrakmi z každej jeho strany. Celú jednu jeho dĺžku lemuje dominanta Moskvy – Kremeľ, resp. jeho hradné múry, ktoré skrývajú a bránia okrem sídla ruskej vlády aj niekoľko najvýznamnejších ruských kostolov, napríklad chrám Nanebovzatia panny Márie z 15. storočia a tiež dva pamätihodné paláce, Teriemskij dvorec a Boľšoj Kremľovskij dvorec.

Na druhej strane Červeného námestia nájdete nádych moderného luxusu, avšak zaodený do architektúry minulého tisícročia. Reč je o jednom z najväčších obchodných domov na svete – GUM, kde nakupujú všetci prominenti Moskvy. Stavba z roku 1883 ponúka tovar tých najdrahších svetových značiek a zákazníci si pri ich návšteve majú možnosť vychutnať aj ďalší prepych prameniaci zo samotnej architektonickej krásy a zložitosti budovy, ktorá zahŕňa neoklasický štýl ruského stredovekého staviteľstva, prepojený s modernými prvkami ako napríklad celosklenená strecha.

No azda najväčšou ozdobou námestia je však asi Chrám Vasilija Blaženého, ktorého pestrofarebné cibuľky sú snáď najviac zobrazovanou ikonou Ruska a v ktorom sa snúbi spojenie Ruska, Európy a Ázie. Podľa legendy bol jeho staviteľ, Postnik Jakovlev, po dostavaní oslepený na príkaz Ivana Hrozného, aby už nikdy svoje majstrovské dielo nemohol zopakovať.

A asi len 50 metrov od týchto úžasných stavieb sa nachádza výstavisko, kde mala svoje miesto aj naša univerzita. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika síce nie je najväčšou ani najstaršou univerzitou na Slovensku, no podľa nedávneho výskumu agentúry ARRA patrí, v rámci vysokoškolského vzdelávania, k tým najlepším. Má tiež silné historické zázemie, veď vznikla už pred 54 rokmi a vzdeláva svojich študentov dovedna na piatich fakultách.

Výstavisko, ktoré bolo chránené detektormi kovov a pánmi v uniformách so zbraňami, uvítalo počas troch dní svojho trvania približne 40-tisíc návštevníkov a štúdium tam ponúkalo vyše 500 zahraničných univerzít.

Na veľtrhu sme, samozrejme, len ťažko mohli konkurovať obrovským univerzitám z Ázie, či USA, či už propagačnými materiálmi, či množstvom ponúkaných odborov, no napriek tomu bol o našu univerzitu pomerne veľký záujem. Menšia jazyková bariéra, či bližšia vzdialenosť k domovu, k nášmu stánku prinášala najmä záujemcov o PhD. štúdium. Musím podotknúť, že u ruských študentoch je evidentná snaha na sebe pracovať, vzdelávať sa, budovať si kariéru a posúvať sa ďalej, čo však, ako Erasmus koordinátor na UPJŠ, môžem s radosťou konštatovať aj o našich študentoch.  Je príjemné pozorovať mladých ľudí, ktorí pochopili, že ich budúcnosť začína práve dnes, v tejto chvíli a snažia sa uchopiť čo najviac príležitostí. Či už sa jedná o jazykovú prípravu alebo snahu o čo najlepšie študijné výsledky, študenti, s ktorými ma moja práca dostáva do kontaktu, sú, takmer bez výnimky, šikovní a cieľavedomí a popritom aj veľmi milí ľudia.

Počet študentov, s túžbou cestovať, každým rokom rastie a tí, ktorí úž raz okúsili, ako chutná svet, ho chcú spoznávať viac a viac. Obdivujem už len ich samotnú odvahu vydať sa do sveta a pokúsiť sa doň spraviť aspoň malú dieru a podľa spätnej väzby, ktorá sa nám dostáva zo zahraničných univerzít, môžeme byť na nich právom hrdí.

A práve preto dúfam, že aj naša univerzita bude rok čo rok zaujímať čoraz študentov zahraničných univerzít, ktorí budú, naopak, pyšní na to, že si pri hľadaní si práce, budú môcť napísať do svojho životopisu, že študovali na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.